Grétkin denník: Bosorácke znamenia... (časť tretia)

Grétkin denník / 29. 11. 2019

Asi mám trochu rozmazaný mejkap, hovorila som si vysmrkávajúc si nos do vreckovky. Áno, čakala som, že firma, v ktorej som bola zamestnaná skrachuje. Ale až teraz, zvierajúc v ruke výpoveď, mi to došlo úplne. Z očí mi vytryskli slzy a tiekli ako dva zurčiace pramienky. Mala som kolegyne, pravidelný plat, nápadníka pri vedľajšom stole, obedné prestávky, firemné večierky... A teraz? Cítim sa taká opustená. Z pramienkov sĺz sa v tej chvíli stali celkom slušné vodopády.

„Konečne si môžeš splniť svoj sen,“ ozvalo sa kdesi z útrob duše moje druhé ja. Vzápätí ho však prekričal ženský hlas. „Grétkáááá!“ Cez zaslzené oči som nevedela zaostriť. Z machule sa o chvíľu vykľula Ema, spolužiačka z „gympla“. No jasné, to som si mohla myslieť. My dve sa stretneme náhodou, vždy za uhorský rok a len vtedy, keď rumádzgam ako malá. Rýchlo som si utrela oči.

„Gréti, ty zas plačeš?“ vyhŕkla na mňa namiesto pozdravu. „Akože zas?“ bránila som sa. „Naposledy to predsa bolo pred dvoma rokmi, keď som zistila, že mi z auta ukradli môj krásny ružový notebook!“ snažila som si zachrániť česť. „A ty si v tej chvíli zaparkovala akurát vedľa mňa. Ema,“ pokračovala som, „máš nejaké senzory na moje nešťastie?“ to už sa cez slzy začal predierať úsmev.

„Neuveríš mi, skutočne som dnes na teba myslela,“ naklonila sa ku mne dôverne. „Veď vieš,“ pokračovala tajomne, „obidve máme podľa numerológie osudové číslo 7.“ Vypleštila som na ňu oči, nenápadne skúmajúc jej duševný stav. „Uhm,“ to bolo jediné, na čo som sa v tej chvíli zmohla. „A pre nás dve je tento rok ideálny na to, aby sme si založili vlastnú firmu,“ žmurkla na mňa. A zmizla ako gáfor.

Kráčajúc Hlavnou ulicou, rozmýšľala som o tom, či zvládnem pracovať na vlastnú päsť. „Pani, krásna pani,“ neodolala som a otočila sa. Stála tam cigánka a podlízavo sa usmievala. Pridala som do kroku. „Nebojte sa,“ ozvalo sa za mnou, „chcem vám povedať, že vás čaká šťastný život, veľmi šťastný!“ Zdvihla som oči k nebu a v tom mi celé toto bláznivé popoludnie prišlo náramne smiešne. Zjavili sa mi bosorácke znamenia! Tú firmu si už musím skutočne založiť. A na duši mi bolo opäť ľahko, ľahúčko...

Tvoja Grétka

Košík je prázdny

Grétkin denník: Bosorácke znamenia... (časť tretia)