Grétkin denník: Najväčšia pohroma môjho života (časť prvá)

Dnes sa mi však stalo niečo, čo by som v rebríčku svojich osobných katastrof zaradila bez mihnutia oka na prvé miesto! V obľúbenom obchode som len-tak zo žartu vyskúšala krásnu osobnú váhu... A zistila som, že som za tri mesiace pribrala desať kíl!

Pravdupovediac, tušila som, že niečo nie je v poriadku. Všimla som si napríklad, že sa do svojich obľúbených elastických riflí spracem len tak-tak. Myslela som si, že sa tým častým praním zbehli.

Nesmejte sa! Neriešila som to. Načo, veď som sa každé ráno, ešte rozospatá, postavila na svoju osobnú váhu a tá zo železnou pravidelnosťou ukazovala 66 kíl. Pri mojich 167 centimetroch to bolo v pohode, nie? Lenže toto moje sledovanie hmotnosti malo jeden háčik... Inkriminovaná váha je totiž jediným dedičstvom po babičke, inak preslávenej modelke päťdesiatych rokov minulého storočia.

Tá váha fungovala ako švajčiarske atómové hodinky päťdesiat rokov a bola som na ňu hrdá. Kto by len mohol predpokladať, že sa zasekne na čísle 66 práve teraz, keď prežívam životnú krízu? Jasné, že som žiaľ za skrachovaným zamestnávateľom zajedala hranolčekmi s majonézou, veľkými baleniami zmrzliny a predcízne vyšľahanou pravou šľahačkou...